Každý z nás sa už s kadidlom určite stretol, veď jeho používanie pretrvalo z pradávnej minulosti až do dnešných čias a stále je rovnako obľúbené. Kadidlo je však nielen príjemné, ale aj veľmi záhadné. Poznáme všetky jeho záhady? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Čo o kadidle vieme – základ kadidla je skutočne celkom jednoduchý – je to kombinácia rôznych prírodných prvkov a zdroja tepla. Názov kadidlo je odvodené z latinského slova incendium čo znamená pálenie. Kadidlo bolo spájané s náboženskými a lekárskymi aspektami rôznych kultúr a to je aj dnes. Bolo považované za podstatný prvok pri obete bohom. Nedotknuteľnosť kadidla a jeho cnosť, vďaka ktorej je dym z ohňa v obetách príjemnejší a viditeľnejší, ho čoskoro spojili s božstvom. Jeho začlenením boli obrady ohňa vylepšené. Dym ktorý stúpa na nebesia, bol podobný gestu zdvíhania rúk pri modlitbách. Mierna aróma vraj odháňala zlých duchov, pretože sa verilo že zlé bytosti, disponujú čuchovým zmyslom. Prvé zmienky o kadidle sa dajú vysledovať až do roku 2007 pred n.l. – používali ho už Starí Egypťania, Peržania, Asýrčania a Semiti.

Kadidlo Egypt

Asi prvý, kto kadidlu poskytol tú česť slúžiť božskému kultu, boli Egypťania. Egyptské fresky z roku 1500 pred Kristom zobrazujú kadidlo naložené na lodi.  Aby  sa zaistilo pravidelné zásobovanie touto lahôdkou, faraónova manželka Hatšepsut (11. dynastia) vyslala výpravu pozdĺž brehov Červeného mora, až do krajiny Punt, dnešná Etiópia, aby priniesla 31 stromov kadidla – Olibanum, ktoré boli znovu vysadené na terasách kráľovninho pohrebného chrámu. Obchod s týmto materiálom bol veľmi populárny. Trh požadoval len tie najlepšie vône a kvalitu, aby mohli byť tieto položky považované za aktívum. Po mnoho rokov pred našim letopočtom, bola cena kadidla v skutočnosti vyššia ako hodnota striebra a zlata. Zvyšok arabského sveta prijal nový obrad s takým nadšením, že počas zberu a výroby vyžadoval od prevádzkovateľov kadidla vážne cudnosti. Izraeliti tiež prijali tento obrad Egypťanov. S takým zápalom vypočítava Josephus päťdesiattisíc kadidiel, ktoré boli v Šalamúnovom chráme. Pre židov bol tento kult taký svätý, že Exodus obsahuje presné pokyny, ktoré dal Jehova Mojžišovi o materiáloch, formách a mierach, ako by mali páliť kadidlo, ktoré najviac vyhovuje jeho potrebám a ľuďom, ktorí by ho mali páliť každé ráno a popoludní pri obrade. Gréci začali vyrábať a páliť kadidlo, najmä počas slávenia záhad, od 6. storočia pred naším letopočtom, na odporúčanie Pytagora. Vrchol zlatej doby kadidla bol dosiahnutý počas Rímskej ríše. Je známe, že Rimania spaľovali kadidlo nielen v chrámoch a pre kult cisára, ale aj vo svojich príbytkoch ponúkali tieto arómy svojim strážnym duchom. Pálili tiež kadidlo pri posteliach svojich mŕtvych, aby dym viedol ich duše do neba. Krátko po tejto dobe došlo k poklesu obchodu s kadidlami. Dôvodom boli vysoké dane z obchodných ciest a pád Rímskej ríše.

Boswellia sacra

V hinduizme je použitie kadidla tradičná a všadeprítomná prax vo všetkých modlitbách a iných formách uctievania všetkých božstiev, ako súčasť každodenného rituálu. Táto prax je aj v dnešnej Indii stále bežná.

Použitie kadidla v náboženských rituáloch, bolo obľúbené aj v Číne a neskôr sa prenieslo aj do Kórey, Japonska a Vietnamu. Kadidlo zohráva dôležitú úlohu vo východoázijských budhistických obradoch, ako aj v čínskych taoistických a japonských šintoistických. Kadidlo vyrobené z materiálov, ako citronela, môže odpudzovať komáre a iný rušivý alebo morový hmyz. Toto použitie bolo v zhode s náboženskými použitiami Zen budhistov, ktorí tvrdia, že kadidlo je súčasťou ich meditatívnej praxe a je navrhnuté tak, aby zabránilo obťažujúcemu hmyzu rozptyľovať praktizujúceho.  Je tiež považované za spôsob očisty osôb, príbytkov a okolia. Vzory a vône kadidiel používané v chrámoch v Ázii sa veľmi líšia.

V islame je bežnou praxou používať kadidlo na meditáciu, najmä v súfijskej sekte islamu. Ďalším rituálom, najmä pre indických a pakistanských moslimov, je spáliť kadidlo každý štvrtok po západe slnka.

V kňazskom zákone Izraelitov sám Jehova opísal použitie kadidla: „Postavíš oltár na pálenie kadidla… Áron na ňom spáli sladké kadidlo.“ Moderný judaizmus dnes však nemá široké rituálne využitie kadidla, s výnimkou náboženského, židovského obradu Havdalah.

Prvý kresťanský kňazi trvali na zrieknutí sa použitia kadidla, pre spojenie s pohanskými kultami. V skutočnosti zomrelo mnoho mučeníkov, ktorí sa odmietli zúčastniť na tomto obrade zrieknutia sa kadidla. Preto v čase prenasledovania nazývali „kadideľníkmi“ tých, ktorí opustili kresťanskú vieru, aby mohli znovu používať kadidlo. Evanjelisti však nemohli zabrániť tomu, aby sa pohanské kadidlové kulty dostali do Nového zákona. Niektorí mágovia a králi totiž okrem zlata, podarovali aj kadidlo a myrhu dieťaťu menom Ježiš. Boli znalcami magických cností oboch vzácnych surovín – gumy aj živice, pochádzajúcich zo stromov tej istej rodiny. Keď okolo roku 370 n.l., začalo pohanstvo upadať, kresťania predstavili kadidlo verejne pri bohoslužbách. Neskôr sa kadidlo začalo používať pri bohoslužbách väčšiny kresťanských skupín, najmä v rímskokatolíckych a pravoslávnych, ale aj v anglikánskych a luteránskych cirkvách.

V minulosti sa kadidlo bežne používalo pri ležiacich chorých, ktorí trpeli najmä ochorením pľúc. Lekári totiž aj v minulosti vedeli, že kadidlo dokáže zabiť baktérie a vírusy a to nielen v ovzduší, ale aj vo vode. Verilo sa tiež, že vôňa kadidla zlepšuje pamäť. Zo stredoveku sa zachovala písomnosť v ktorej je spomenuté, že kadidlo a jeho horúci dym posilňuje myseľ a hojí všetky rany na tele i duši. Dokonca sa verilo, že kadidlo je prostriedok, vďaka ktorému si môžeme predĺžiť život. V Rusku ešte aj dnes, v starých kláštoroch nájdeme pitnú vodu napustenú kadidlom s cieľom posilniť imunitu a zdravie. Dymové kadidlo sa používalo aj na liečenie chorých posadnutých „démonom“. Kadidlo fungovalo ako modlitba pre telo i dušu.

Používanie kadidla však malo aj prozaickejšie dôvody, napríklad prekryť alebo zahnať telesný, alebo iný zápach na zle vetraných miestach. Práve pre tieto vlastnosti sa začalo používať aj pri pohreboch. Ďalším príkladom tohto ako aj náboženského použitia, je Butafumeiro – veľká kovová kadidelnica, ktorá kmitá priečnou loďou katedrály cez kladkový systém ovládaný ôsmimi mužmi nazývanými „tiraboleiros“. Zavesená je na strope katedrály v Santiagu de Compostela v Galícii – Španielsko. Podľa tradície bola pôvodne inštalovaná na prekrytie zápachu z mnohých unavených, neumytých pútnikov. Botafumeiro je jedným z najznámejších a najobľúbenejších symbolov katedrály a svojimi úctyhodnými parametrami – hmotnosťou 80 kg a výškou 160 cm, je to zároveň najväčšia kadidelnica na svete.

 

O mnohých tibetských kadidlách sa predpokladá, že majú liečivé vlastnosti. Ich recepty pochádzajú zo starodávnych védskych textov, ktoré vychádzajú z ešte starších ajurvédskych textov. Recepty zostali po stáročia nezmenené a zostávajú výrobným tajomstvom. Preto bolo v dnešnej dobe vykonaných zopár výskumov kadidla a jeho účinkov a výsledky doslova vyrazili dych. Výskum v Hongkongu nezistil žiadnu koreláciu medzi vystavením kadidlu a zdravotnými problémami s dýchaním. Prekvapivo zistili, že pálenie kadidla neovplyvnilo riziko rakoviny pľúc u nefajčiarov, ale významne znížilo riziko u fajčiarov. Kadidlo obsahuje dym a maličké častice, ktoré sa cez pľúca dostávajú do tela a majú až neuveriteľné prínosy na zdraví. Ukázalo sa tiež, že kadidlo obsahujúce živicu Boswellia, má pozitívny vplyv na pocity a emočné stavy. U myší vyvolal redukciu úzkosti a antidepresívne účinky. Kadidlo navyše obsahuje látky ktoré potláčajú stres a pomáhajú nám vyrovnať sa s nervovým vyčerpaním, záchvatmi paniky a nespavosťou. Živica navyše pri vysokých teplotách uvoľňuje bio katalyzátory, ktoré uľahčujú myšlienkové pochody vedomia.

Kadidlo sa dá tiež použiť ako forma aromoterapie, pričom určité vône majú vyvolávať konkrétne emócie, ako je sebavedomie, pokoj alebo relaxácia. Pre každého z nás sa kadidlo môže stať prostriedkom, prostredníctvom ktorého funguje duchovná alchýmia. Pred použitím by sa preto malo kadidlo vyberať obozretne podľa vlastností a účinkov ktoré na nás má. Mnohí ľudia však pália kadidlo, aby ocenili jeho vôňu, bez toho, aby mu pripisovali osobitný význam.

Poznáme rôzne druhy kadidiel – vonné tyčinky, vonné kužele (Františky), bylinné zvitky / zväzky, vonné vosky, granulované a práškové kadidlá, vykurovacie tehličky. Široký sortiment kadidiel a príslušenstva ponúkame aj v našom e-shope.

V prípade záujmu ich ľahko nájde na tu: https://hanamana.sk/obchod/kategoria-produktu/dusa/kadidla/

Čo o kadidle nevieme –  neexistujú žiadne vierohodné historické pramene ktoré by nám dali presnú odpoveď na otázku odkiaľ presne kadidlo pochádza a kedy bolo prvýkrát použité. Zdá sa však, že už od svojich prvopočiatkov bolo ľudstvo vystavené vplyvu rastlín prostredníctvom ich foriem, farieb a vôní. Možno to bol pohľad na miazgu, ktorá tečie zo stromov a tá ľudí inšpirovala myšlienkou životnej energie, ktorú by bolo možné prevziať pri jej spaľovaní. Možno niekto pred mnohými tisícročiami len potreboval aby mu nezhasol oheň a tak rýchlo pochytil všetko čo mal poruke a boli to konáriky, listy a rastliny. Predstavujem si ako náhle hodil všetky svoje nálezy do ohňa a vôňa ktorá sa začala šíriť ho okamžite opojila. Možno práve tak sa zrodila najstaršia forma kadidla – zrodil sa nový pocit. Od užitočného vynálezu ohňa ľudstvo zistilo, že mnoho materiálov uvoľňuje arómu pri pálení, niektoré veľmi príjemnú, iné menej. Tieto aromatické vône často zvýrazňujú zmysly. Niektorí odborníci sa domnievajú, že až spaľovanie materiálov ako je céder, bobule, korene a živice, nám prinieslo prvé pravé kadidlo. Pozostatky kadidiel, ktoré sú staré tisíce rokov, sa skutočne našli na celom svete. Žiaľ z informácií ktoré máme k dispozícii presný pôvod a použitie kadidla zistiť nevieme.

Príjemné zážitky a relax pri kadidlách vám želá Inawa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.